Starostka Starého Mesta Bratislavy, Tatiana Rosová patrí medzi dobre zarábajúcich verejných činiteľov, a za to vykonáva svoju funkciu. Nech jej padne na úžitok, nezávidíme jej, špičkový manažér má dostať svoje. Na začiatku svojho funkčného obdobia si uplatňovala najvyšší možný plat, takmer päť tisíc eur. Nebolo to v ťažkých časoch najšťastnejšie, lebo po verejných protestoch sa jej plat znížil na tritisíc šesťsto eur.

Kamošky:

Ešte pred voľbami vyšiel o Rosovej idylický článok v týždenníku Star, ktorý vlastní jej dobrá kamarátka Mária Reháková. V ňom sa zaprisahávala, že dá Staré Mesto do poriadku. Dôvody jej zvolenia boli dva. Mala za sebou modrý štvorec, čo v Starom Meste (v Bratislave) funguje stále spoľahlivo. Jej protikandidát mal kontrastne veľký rozpočet a neschopný volebný tím. Jediná badateľná aktivita našej starostky Tatiany Rosovej je zúčastňovanie sa na VIP večierkoch. Najčastejšie na tých, ktoré organizuje pani Reháková. Potom má ešte na starosti pózovanie so psíkmi v Staromestských novinách a tam sa jej domáce úlohy končia. „Určite budem ďalej presadzovať aj zvýšenie trestov za opakované a obzvlášť kruté týranie zvierat,“ znel jeden z jej dôležitých predvolebných sľubov. Toto sa na nám páči. Iba na okraj, nedávno dostal muž za to, že odťal psovi hlavu trest vo výške tridsať Eur. A takto to v praxi funguje. „Hnevá ma, keď bežný človek  dostane pokutu za hoci aj neúmyselné porušenie pravidiel, ale developer beztrestne búra či stavia bez povolenia,“ rozvášnila sa Rosová v Máriinom šoubiznisovom týždenníku. A tak Rehákovci kraľujú takmer celému podhradiu a Rosová sa nesutále bije do pŕs, že Starému Mestu prospieva.

Nezáujem:

„Hnevá ma, keď peniaze za parkovanie, ktoré by mohli slúžiť na škôlky, budovanie podzemných garáží či iné potrebné služby, idú do súkromného vrecka,“ sťažovala sa pred rokmi. Dodnes je BPS-ka v súkromných rukách a to už stihla aj zmeniť majiteľa.

Rosová, ale v predvolebných sľuboch perlila ďalej: „Ak sa stanem starostkou, chcem, aby sa ľudia v Starom Meste mohli spoľahnúť, že pravidlá platia rovnako pre každého – pre dôchodcu aj pre investora. Aby pocítili, že majú aktívnu starostku, ochotnú hľadať riešenia. Takú, ktorá sa stará, aby rozvoj v Starom Meste nebol na úkor kvality života jeho obyvateľov. A tiež aby bol miestny úrad skutočnou radnicou – teda miestom, kam môže každý prísť po radu a pomoc s istotou, že sa nestretne s nevraživosťou či šikanovaním.“ O tvrdej šikane vedia svoje obyvatelia a podnikatelia v pešej zóne. Povolenie na vstup s automobilom musia riešiť tou najzdĺhavejšou a najkomplikovanejšou byrokratickou cestou aká je možná. Pani starostka nemá najmenší záujem s ľuďmi komunikovať: „Máme zoznam čísel, ktoré nezdvíhame,“ priznala pracovníčka úradu.

Zoderieme ich z kože:

Časy, keď sa obchodom a reštauráciám na bratislavskom korze darilo sú dávno preč. Drvivá väčšina prevádzok je v problémoch. Obchody sa z centra sťahujú. Zlé grafity naopak pribúdajú. Starostka nemá záujem podnikateľom pomáhať. Skôr im hádže polená pod kolená. Napríklad zásobovatelia reštauračných zariadení musia zaplatiť šesťsto eur ročne, len aby mohli vstúpiť do pešej zóny a vyložiť pred reštauráciou tovar. Aj to iba vo vyhradenom čase. Čo je v úplnom poriadku. Korzo má byť miestom bez áut. Ale potom ako je možné, že Slávo Hatina tam každodenne parkuje svoj luxusný Mercedes!? Za letné terasy si mesto účtuje stále viac peňazí. Čo je opäť v poriadku. Ale kam tie peniaze idú? Korzo je rozbité ako máloktorý iný chodník v tomto meste. A to nie je kompliment. Určite tie peniaze neidú na výtlky, ale to je iná téma. Manažér reštaurácie vraví na túto tému: „Pochádzam z Prievidze, to je hladová dolina. Chodníky však máme oproti korzu vo vzornom stave. Ad absurdum je komentár na sociálnej sieti samotnej starostky: facebook

Filana na korzo prosím nepúšťajte, pokazili by ste mu deň:

„Keď turisti vstúpia do srdca Starého Mesta Michalskou bránou, privíta ich okamžite nelichotivý pohľad. Polorozpadnutá, močom smrdiaca a sprejermi pomaľovaná o kilometrovník rozkradnutá a holubmi osraná Michalská brána,“ komentuje jedným dychom obyvateľ pešej zóny. Vždy tam sedia nejakí otravní žobráci, ktorí reprezentujú naše mesto. Mosadzný kilometrovník je pod bránou jedna z hlavných atrakcií nášho centra. Bol už dvakrát rozobratý. Mesto tam má síce nainštalované kamery, v čase krádeže však nefungovali. Rosovej by sme mali tlieskať, lebo hračkárske kamery sú minulosťou: „Po dlhom čase už fungujú a sú schopné miesto zamieriť. Je teda chránené.” Po tom čo sú kamery životaschopné prišlo na scénu O2. Zo zákulisia tejto operácie len jedna veta. Povzdych manažéra O2 pred svojim tímom: „toto je kurva hlavné mesto, ktoré nemá zapnutú kameru, do pol roka im to platíme zas a znova…“

Bude pani starostka opäť kandidovať?:

Áno bude. Toto je zrejmé a jasneé. Na istú cieľovú skupinu táto dáma pôsobí blahodarne. O voľbách na regionálnej úrovni rozhodujú seniori. Je to ideálna cieľová skupina, ktorá je pomerne dobre manipulovateľná, správa sa rigidne smerom k možnej zmene a je veľmi disciplinovaná. Preto by sa mohlo zdať, že Rosovej klan tu bude ďalej parkovať (Hatina) a stavať kde sa mu zachce (Rehák). Rosová potiahne karavanu ďalej. Ale my sa domnievame, že to takto byť nemusí. Stačí si pozrieť komentáre ľudí pri seba(prezentácií) pani starostky. Na Dobrom trhu, už ľudia celkom neskrývane šomrali. Náš odhad je taký, že ak prídu voliť ľudia v produktívnom veku, Rosová to prehrá. Nie pre modrý štvorec. Pre nič nerobenie a čiernym stavbám. A kvôli parkovaniu, o tom už o par dní…