Plytvanie, arogancia a sebaľútosť. Toto sú veci vďaka, ktorým sa Lukáš Zorád rozhodol odísť zo Slovenska do Kene sadiť stromy. „Keď som v Bratislave videl mladých ľudí leštiť svoje už aj tak nablýskané a dosť drahé autá a tváriť sa pri tom ako keby umierali, bolo mi z toho obrazu smutno. Ľudia si nedokážu vážiť čo majú,“ umocňuje dôvody svojho odchodu. Práca v Keni ho nesmierne napĺňa. Zachraňuje mangrovníkové ekosystémy pri Indickom oceáne. Miestni chudobní ľudia tieto lesy ilegálne ničia. Jeho snahou je zapojiť ich do rôznych aktivít, ktoré zlepšia ich ekonomickú situáciu: „Trúfam si povedať, že ochrana týchto ekosystémov má globálny dosah, pretože mangrovníky zachytávajú viacej oxidu uhličitého na meter štvorcový ako tropické pralesy. Čistá morská voda a funkčné koralové útesy vďaka mangrovníkom tiež nie sú na zahodenie.“ S miestnymi sedáva pod stromami a diskutuje. Občas mu ponúknu čaj a chleba s maslom, alebo vajíčko: „Školenia v prírode sú najlepšie lebo miestni ľudia sa najlepšie učia prakticky. Často pracujeme s ľuďmi, ktorí nevedia čítať a písať a v takom prípade musíte byť veľmi názorní,“ opisuje svoje poznatky.

Korupcia:

Keňa je chudobná krajina a preto je to aj živná pôda pre kriminalitu: „Raz sme riešili autonehodu a policajti mi namiesto pomoci sťažovali situáciu. Pýtali si úplatok. V žiadnom prípade by som nikdy nedal úplatok a už vôbec by som sa tým nechválil ako pán Rozboril.“ Korupciu ihneď nahlásili na hlavnom dopravnom inšpektoráte v Mombase. Tam narazili na muža zákona, ktorý bol na ich strane a rozhnevaný na svojich kolegov im pomohol dať veci do poriadku. „Treba povedať, že bežný policajt tu zarobí okolo sto euro mesačne, čo je aj na miestne pomery veľmi málo. Keď jeho rodina nemá čo do úst je potom logické, že sa snaží získať prostriedky aj inak,“ konštatuje Lukáš druhú stranu mince.

Zradné cesty:

V Keni sú najnebezpečnejšie nekvalitné cesty a autonehody. V niektorých častiach krajiny hrozia prepady áut: „Určitým miestam sa treba vyhýbať. A presúvať sa vo vhodnom čase. Pred každou cestou do takejto oblasti je dobré sa informovať o aktuálnej bezpečnostnej situácií z viacerých nezávislých zdrojov. Ľudia sú tu určite nebezpečnejší, ako divé zvieratá.“ Bežne sa odporúčajú pri návšteve exotickej krajiny očkovania na meningokoka, brušný týfus a žltačku. „Môj otec všetky očkovania odmietol a vrátil sa domov zdravý. Nebezpečná je najmä malária, proti ktorej neexistuje očkovanie. Moje dve kolegyne si odtrpeli maláriu už niekoľkokrát, ale niektorí tu strávia bez malárie mnohé roky,“ opisuje situáciu. Malárií sa dá predchádzať len čiastočne. Komáre, ktoré prenášajú chorobu sú aktívne iba v noci, preto treba spávať pod moskytiérou, či používať repelent.

Našli spoločnú reč:

„Porozumieť inej kultúre nikdy nie je jednoduché. Najmä v krajine, v ktorej vedľa seba koexistuje vyše štyridsať kmeňov, pričom rozdiely medzi dvoma kmeňmi sú väčšie ako rozdiely medzi Slovákom a Fínom. Jazykovo aj kultúrne. Inak ľudia vo väčších mestách sú tu úplne rovnakí, ako ľudia u nás doma. Majú rovnaké túžby, rovnaké sny, používajú tie isté médiá a majú prístup k tým istým informáciám. Svet sa globalizuje,“ upresňuje tamojšiu mentalitu. Lukáš s úsmevom spomína na cestu verejnou dopravou. Bol to posledný spoj, ktorý išiel do mesta. Do štrnásť-miestneho autobusu sa natlačilo dvadsaťosem cestujúcich s vrecami zemiakov, dve sliepky a jedna koza. „Každý chápal toho druhého, že sa potrebuje dostať na hlavnú cestu. Ľudia si pomáhali a atmosféra bola veľmi príjemná. Smiali sa na mne, pretože mám dlhé vlasy a tešili sa, že s nimi cestuje niekto, kto vyzerá ako Ježiš. Keňa je silno kresťanská krajina. V každej domácnosti, je obrázok Ježiša. Vždy ma vítajú s úsmevom a prstom ukazujú na obrázok,“ rozpráva misionár.

Našiel šťastie:

Mnohým pri slovnom spojení dobročinná misia chodí po rozume z čoho taký dobrodinec žije. Pretože aj v ďalekej Keni potrebujete peniaze na určité životné potreby. Lukáš nám svoju pozíciu objasnil: „Som živnostník a pre organizáciu Človek v Ohrození robím expertnú, odbornú a kvalifikovanú prácu na rozvojových projektoch. Dostávam výplatu podľa zmluvy. Cez projekt mám ako benefity hradené ubytovanie a cestovné na projektových aktivitách. Práca ma baví a som veľmi spokojný.“ Ešte rok a pol má platnú zmluvu s organizáciou. Kam sa potom podeje ešte netuší: „Svet je obrovský, zaujímavý, plný inšpiratívnych ľudí a miest. Hranice štátov sú často umelé a hlavne vymyslené ľuďmi. Je mnoho dôvodov, prečo sa usadiť na jednom mieste a Slovensko je skvelá krajina. Existuje však aj veľa argumentov prečo žiť niekde inde. Prečo by som nemohol žiť napríklad v Rumunsku? Pre mňa je toto otvorenou kapitolou bez jasného konca.“

Nenáročný

Napriek tomu, že je život k Keni ťažký, človek sa nasmeje na jednoduchých veciach. Zo Slovenska mu najviac chýbajú štyri ročné obdobia: „Dlhú zimu síce ľudia nemajú až tak radi, ale neuvedomujú si, že jar prináša obrovské psychické povzbudenie. Nezdá sa to, ale ten prechod zo zimy na jar dokáže ľudí krásne naštartovať.“ Situácia s obchodnými centrami je tam rovnaká ako u nás. Svet je globalizovaný a supermarkety prepchaté nepotrebnými vecami sú už skoro všade. Vo väčších mestách sú obchodné centrá, kde nájdete wi-fi kaviarne s ručne robenou talianskou zmrzlinou, indickú, thajskú a etiópsku reštauráciu, obchody s drahým oblečením či certifikovanými biopotravinami: „Mikrovlnku na život nepotrebujem, jedlo sa dá zohriať aj inak, ale v dome ktorý tu prenajímame jednu máme. Nechal ju tu majiteľ domu.“